Pred 130 rokmi sa narodil zakladateľ polarografie Jaroslav Heyrovský

Profesor Heyrovský bol nielen neobyčajným a zapáleným vedcom, ale rovnako aj vynikajúcim vysokoškolským profesorom. Študenti oceňovali najmä jeho neformálny prístup k prednáškam a praktickým cvičeniam, zmysel pre humor i záujem o ich každodenné problémy. Jeden z jeho obľúbených citátov, ktorý im vravieval, bol od vynikajúceho anglického fyzika 19. storočia Michaela Faradaya: "Pracuj, dokonči, publikuj!"

Jaroslav Heyrovský sa narodil 20. decembra 1890 v Prahe ako piate dieťa profesora rímskeho práva. V roku 1901 ho prijali na pražské akademické gymnázium, kde bol jeho spolužiakom neskorší vynikajúci český spisovateľ Karel Čapek. Dokonca spolu sedeli v jednej lavici.

Už od mladosti bola jeho najväčším koníčkom veda, zbieral skameneliny, robil prvé pokusy, ale okrem toho hral rád tenis, plával, lyžoval a podnikal horské túry. Po maturite sa v roku 1909 zapísal na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, na ktorej sa venoval štúdiu fyziky, chémie a matematiky. Už o rok neskôr odišiel do Londýna na University College (1910-1914), štúdiá však prerušila prvá svetová vojna, počas ktorej slúžil v zdravotníckej jednotke ako lekárnik a rádiológ.

Foto: TASR

Po skončení vojny začal Heyrovský svoju kariéru na Karlovej Univerzite ako asistent na Ústave analytickej chémie a už v roku 1926 sa stal prvým profesorom fyzikálnej chémie v bývalom Československu.

V októbri 1922 opísal v článku Elektrolýza s ortuťovou kvapkovou elektródou, ktorý vyšiel v časopise Chemické listy, prvýkrát výsledky svojho objavu – použitie polarografickej metódy v analytickej chémii. O dva roky neskôr spolu so svojim japonským kolegom a priateľom Masuzom Shikatom zhotovil originálny prístroj na automatický záznam kriviek závislosti prúdu od napätia, ktorému dal meno polarograf. V roku 1933 vyšla jeho prvá monografia "Použitie polarografickej metódy v praktickej chémii". Celkove je Heyrovský autorom približne 130 kníh a odborných článkov.

Za objav, ktorý mal veľký vplyv na vývoj elektroanalytickej chémie v 20. storočí, získal Heyrovský celý rad čestných doktorátov mnohých univerzít a bol čestným členom viacerých vedeckých akadémií napríklad v Maďarsku, v Poľsku, v Indii a v USA. V roku 1950 sa stal riaditeľom novovzniknutého Polarografického ústavu (dnešný Ústav fyzikálnej chémie Jaroslava Heyrovského Akadémie vied Českej republiky), ktorý viedol až do svojich 73 rokov.

Prvá nominácia na Nobelovu cenu prišla už v roku 1934. Celkove bol Jaroslav Heyrovský na toto prestížne ocenenie nominovaný až 18-krát, z toho v odbore chémia 14-krát. Nobelovu cenu získal 37 rokov po svojom objave polarografie a prevzal si ju 10. decembra 1959. Na odovzdávanie mohol do Štokholmu cestovať len s manželkou, pretože ich dve deti komunistický režim za hranice nepustil.

"Udelenie Nobelovej ceny je pre mňa veľká pocta, lebo je to veľmi vzácne ocenenie môjho objavu a životného diela. Považujem to však nielen za poctu osobnú, ale aj za uznanie celej československej vedy," povedal profesor Heyrovský, ktorý si prevzal ocenenie z rúk švédskeho kráľa Gustáva VI. Adolfa.

Už pred udelením Nobelovej ceny sa Heyrovský liečil v nemocnici. Zhoršenie jeho zdravotného stavu zrejme spôsobila ortuť, s ktorou počas celého života v laboratóriu pracoval.

Jaroslav Heyrovský zomrel vo veku 76 rokov 27. marca 1967 v Štátnom sanatóriu v Prahe. Pochovaný je na Vyšehradě.